V dňoch 14.03. až 17.03.2024 sa konalo superfinále turnaja EYBL v estónskom Talline. Zúčastnili sa ho 2 slovenské družstvá – Patrioti ŠBK Junior Levice a Inter Bratislava. Nás zaujímajú predovšetkým výsledky nášho družstva, ale o zhodnotenie celého turnaja sme požiadali Petra Krišku, člena VV ŠBK Junior Levice, ktorý sa tohto turnaja zúčastnil ako člen realizačného tímu.
Ako by ste zhodnotili superfinále v Talline z pohľadu jeho organizácie?
Superfinále EYBL v Talline sme sa ako podporný tím pre naše družstvo zúčastnili spoločne s prezidentom klubu Gabrielom Sirotňákom a ďalším členom výkonného výboru Františkom Kulčárom. Z pohľadu samotnej organizácie sa dá objektívne povedať, že sme zrejme zvyknutí na vyšší štandard. Chlapci boli síce ubytovaní v komplexe telocvične, kde prebiehal turnaj, čo je jednoznačne pozitívum, avšak kvalita ubytovania bola priemerná. Výhrady sme mali počas celého turnaja k stravovaniu hráčov a v podstate denne sme museli túto problematiku riešiť. Samozrejme, vplyv to malo na všetky družstvá, takže pokiaľ to ovplyvnilo nejakým spôsobom jednotlivé výkony, týkalo sa to všetkých družstiev.
Pokiaľ ide o ďalšie nevyhnutné služby, ako napr. poskytovanie zdravotnej starostlivosti a podobne, taktiež sme zvyknutí na vyšší štandard. Nedá mi nespomenúť absencia kompletnej informovanosti počas zápasov (okrem zápasov o 3.miesto a finále), keď na veľkej tabuli neboli okrem výšky skóre a časovom priebehu zápasu neboli poskytované žiadne informácie. Predovšetkým nám išlo o fauly ako jednotlivcov, tak aj družstiev v priebehu zápasu. Na toto skrátka už v tejto dobe nie sme zvyknutí.
Ako by ste zhodnotil herný prejav nášho družstva, prípadne celkovú úroveň všetkých zúčastnených družstiev?
Celková úroveň všetkých družstiev bola pomerne vyrovnaná, predsa len to bolo superfinále a patrí sa, aby sa tam dostali tí najlepší. Víťazi z Fínska Drive Academy však predsa len o niečo tie ostatné družstvá prevyšovali, o čom svedčí aj rozdiel vo finálovom zápase. My sme mali smolu, že sme ich dostali do skupiny a tak po úvodnom víťazstve nad estónskym družstvom BS Keila sme narazili práve na nich, čo sa ukázalo ako rozhodujúce pre našu ďalšiu cestu. Ostatné družstvá odohrali v podstate vyrovnané súboje a mnoho z nich skončilo veľmi tesne.
Náš herný prejav nebol úplne vyrovnaný, dobré momenty striedali ťažšie situácie, pričom v mnohých prípadoch sme si ich zavinili sami. Čo môžem určite vyzdvihnúť, bola bojovnosť a to, že sa chlapci nevzdávali do poslednej chvíle. Jednotlivé zápasy som sa pokúsil priebežne hodnotiť počas turnaja, takže sa nebudem na tomto mieste opakovať, ale jedným z postrehov, ktoré sú takmer identické zo všetkých zápasov je skutočnosť, že vo chvíľach, kedy sme mali jasne navrch a mali sme to potvrdiť vyšším náskokom, sme sa uspokojil a súpera sme nechali dotiahnuť. V prvom zápase sme za to ešte neboli potrestaní, keď sme dokázali vyhrať, avšak v ostatných sa to ukázalo ako jeden z kľúčových faktorov. Išlo hlavne o zápas so švédskym družstvom RIG Lulea, keď sme takmer celú poslednú štvrtinu viedli a nakoniec sa zápas dostal do predĺženia a nakoniec sme prehrali. V poslednom zápase s domácim Tallin Sport Academy sa zápas prelieval z jednej strany na druhú a zbytočnými chybami v závere sme sa pripravili o víťazstvo, keď sme nakoniec podľahli o 2 body. Tieto všetky faktory a skutočnosti sú na jednej strane veľmi dobrou skúsenosťou, ale musia byť aj ponaučením, ktoré je potrebné v budúcnosti využiť vo svoj prospech. Vždy len konfrontácia s najlepšími ukáže, kde sú nedostatky a na týchto skúsenostiach je potrebné stavať.
Naplnil výsledok nášho družstva Vaše očakávania?
Najvyššie ciele je vždy určite potrebné mať, avšak treba brať do úvahy všetky relevantné skutočnosti a rešpektovať aj silu súperov. Náš celý kolektív vrátane trénerov, hráčov aj realizačného tímu išiel do Tallinu s cieľom predviesť čo najlepšiu hru, na ktorej by sa dal postaviť prípadný úspech. V prvom rade je potrebné si uvedomiť, že sa náš klub kvalifikoval do superfinále s veľmi kvalitnou účasťou, čo je samo o sebe veľký úspech. Na druhej strane tu boli aj okolnosti, ktoré hrali v náš neprospech, napríklad žreb, keď sme mali v skupine víťaza turnaja. Spomeniem ale aj iné dôležité skutočnosti, ktoré v ďalších stretnutiach, ktoré sme mohli vyhrať a dosiahnuť lepšie umiestnenie zohrali veľkú úlohu – zranenie Tončíka v prvej časti turnaj, kvôli ktorým už ďalej nehral a zdravotné problémy Valenta, pre ktoré hral v poslednom zápase len minimálny čas, pomerne negatívne ovplyvnili kreativitu a celkový výkon družstva. Vyzdvihnúť by z môjho uhla pohľadu bolo určite vhodné našich pivotov Solčánskeho a Krajčoviča, ku ktorým v poslednom zápase určite patril aj Caban. Yakushev odohral veľmi dobré stretnutia, musel však ťahať kreatívnu stránku družstva bez prítomnosti Tončíka a v poslednom zápase Valenta a mal minimum času na oddych v zápase. Nie náhodou bol za MVP družstva zvolený Lukáš Kulčár, ktorý bol podľa mňa najlepším našim hráčom, veľmi produktívny v útoku a mne sa páčil aj jeho progres v obranných činnostiach. Takže na záver – výsledok z pohľadu umiestnenia mohol byť určite o niečo lepší, avšak vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam sme ukázali pekný basketbal a do budúcnosti je na čom stavať. Chlapci získali neoceniteľné skúsenosti, ktoré majú možnosť využiť vo svoj prospech. Predpokladám, že trénerský tím zhodnotí veľmi dôkladne celý turnaj spolu s hráčmi a vzniknú z toho výstupy smerom k budúcnosti. V neposlednom rade považujem za potrebné uviesť, že celé družstvo pôsobilo počas celého turnaja veľmi slušne, vystupovanie tímu bolo na vysokej úrovni a určite zanechali veľmi dobrý dojem.